Reportáž 27.04.2024 Glenn Hughes - HELLMAGAZINE

Prejsť na obsah
Samuel Sámel • Kristína Zošová (foto)

GLENN HUGHES, Rook Road



27.4.2024 - Colosseum, Košice, Slovensko


V Košiciach to žije. A nie len po turistickej stránke, ale aj po hudobnej. O tom sa presvedčilo Colosseum, do ktorého zavítal v sobotný večer legendárny basgitarista Glenn Hughes, ktorý tu mal predstaviť najmä skladby zo svojho pôsobenia v Deep Purple. Zo začiatku to ale nevyzeralo nijak optimisticky. Pred klubom v čase, kedy sa otvorili jeho brány postávalo asi 20 nadšených fanúšikov.

Na rozvášnenie, v tom čase, neveľkého publika sa hodinu po otvorení klubu podujali nemeckí rockeri ROOK ROAD. Ako to pri predkapelách býva, chvíľu sa ešte spamätával zvukár, ale keď to konečne trafil a aj pod pódium sa pomaly začali zliezať ľudia, koncert sa konečne rozbehol tak ako mal. Už okolo jedinej balady v sete Deny bol klub pomerne plný a Košice predsa len nesklamali. Pre mňa najvýraznejšou skladbou celého setu bola až posledná Talk Too Much, ktorá konečne bola niečím zapamätateľnejšia. Inak v prípade Rook Road išlo o síce kvalitný, ale pomerne jednoducho zabudnuteľný rock, ktorý síce určite neurazil, v prípade Rook Road však v tomto momente pozícia predskokana bude asi maximum. Po zhruba trištvrte hodine a deviatich skladbách pódium kapela za potlesku opustila a za krátko sa presunula k stánku s merchom, kde sa fotkychtiví fanúšikovia aspoň mohli pofotiť a dostali o dôvod viac na kúpu nejakého toho CD alebo iného suveníru.

S drobným meškaním oproti plánovanému 20:15 sa pódia zhostil GLENN HUGHES so svojou kapelou. Už od úvodného Stormbringer bolo jasné, že večer to bude zábavný. Glenn na pódiu žiaril ako keby mal o 40 rokov menej. Energický sedemdesiatnik zobral pódium útokom a rozdával radosť a pozitívnu energiu. Prierez albumu „Burn“, ktorého päťdesiate narodeniny boli dôvodom a podstatou tohto turné začal Might Just Take Your Life. Každá skladba sa naťahovala, ale aj napriek viac ako desiatim minútam na skladbu to nebolo silené. Popri Glennovi na pódiu žiaril aj Søren Anderson na gitare, Bob Fridzema na klávesoch a pre mňa asi najpútavejší element na pódiu – Ash Sheehan na bicích. Okrem toho, že vyzeral, že zablúdil a nechal sa ukecať, lebo čo iné by v sobotu večer robil, ako náhle sa rozbehol, priam z neho sálala živočíšna radosť z hrania a neuveriteľné schopnosti. Popri bicích sa stíhal s paličkami hrať, blbnúť a nakoniec si jednu popri hraní strčil do nosa a všetko stíhal s jednou. A keď počas You Fool No One došlo aj na sólo na bicích, miestami som pozeral v nemom úžase. A to som za tie roky videl skutočne veľa. V tomto bode sme sa dostali za polovicu setu a tým pádom aj k známejším (dá sa v prípade Deep Purple hovoriť o známych a neznámych?) skladbám – Mistreated, v ktorom mierne predbiehal neznámy vokalista z publika ponúkol Glennovi snáď najväčší priestor na to, aby vokálne zažiaril a „vyhral“ sa s hlasom. V 72 rokoch zvládol viac ako väčšina bežných smrteľníkov v najlepších rokoch a pri najnovších skladbách celého setu (majú len 48 rokov) – Gettin´ Tighter a You Keep On Moving perfektne uzavrel celý set. Dostalo sa nám ešte aj prídavku, ktorým asi nemohlo byť nič iné ako skladba, ktorej názov nesie celé turné – Burn.

Glenn očaril. Svojou pozitivitou, energiou, stále skvelým hlasom, ale aj partiou hudobníkov, ktorú bral so sebou. Košice pozitívne potešili a takmer plné Colosseum si mohlo užiť skvelú hard rockovú oslavu života. Na záver sa ešte pár trpezlivým podarila aj fotka s gitarmajstrom Sørenom, ktorý na krátko vyšiel medzi ľudí a dal tak príjemnú bodku skvelému večeru.
Návrat na obsah