Reportáž 09.11.2022 U.D.O., Existance - HELLMAGAZINE

Prejsť na obsah
Samuel Sámel • Michal Roháč (foto)

U.D.O., EXISTANCE

09.11.2022 - Kultúrny dom ŽSR, Zvolen
 

Jasným znamením toho, že to metalovo pomaly opäť ožíva je nedávna streda, kedy na strednom Slovensku môžeme po dlhej dobe konštatovať, že sa koncert vypredal. Tento zázrak sa podaril legendárnemu hlasu kapely Accept – Udovi Dirkschneiderovi s jeho sólovým U.D.O.

 
 
Sála sa oproti štandardnému usporiadaniu haly mierne zmenšila – medzi pódium a fanúšikov sa totiž neštandardne dostali zábrany a reproduktory. Ľudia tak stáli nezvykle viac ako dva metre od pódia. Na druhej strane, reproduktory dodali priestoru nezvykle silný zvuk a aj napriek neštandardnému odstupu od kapely som v tomto videl skôr plusy ako mínusy.

Pred samotným starším pánom (ktorý ale relatívne zapadal do vekového priemeru v sále) sa ale predstavila ešte francúzska heavy metalová úderka EXISTANCE. Aj napriek neuveriteľnej dravosti, sile, energií a duši, ktorú nechali na pódiu bolo vidieť, že sa baví len mladšia časť publika. Väčšina sa síce usmievala, ale bolo vidno, že skvelé vystúpenie bolo pre nich ako povestný hrach na stenu – absolútne nič to s nimi nerobilo (česť výnimkám). Všetci totiž čakali len na to jedno. A toho sa presne podľa programu aj dočkali...

UDO ako hodinky zatemnil sálu za zvukov „No Class“ od ešte legendárnejších Motörhead a následne rozvášnil davy už prvým „Prophecy“. Následne sme išli ako na hojdačke, novšie, staršie (ako napríklad „24/7“), klasika z éry jeho pôsobenia v Accept („Breaker“) a opakovať. Vynikajúci zvuk s mierne vyššími decibelmi v Kulturáku vo Zvolene nie je tak bežný, rovnako ako pomerne masívna pódiovka a svetelná show, ktorú si UDO priniesol. Stredná pasáž show patrila klasikám „Princess of the Dawn“ a „Fast as a Shark“, novším „Rose in the Desert“ a „The Bogeyman“ a najnovšej „Like a Beast“. Celá show šliapala ako perfektne namazaný stroj, ktorý občas síce preskočil (ako Udov hlas), ale po toľkých rokoch fungovania je to možné odpustiť, hlavne keď sa vždy vrátil do správneho tempa.

Záver show? Viac menej klasika – „Metal Never Dies“, „I Give as Good as I Get“, „Man and Machine“ s vojensky ladeným introm a v úplnom závere „Animal House“ a „Balls to the Wall“ ako perlička na záver.

Asi jedinou výtkou, ktorú som počul aj z davu bola absencia tradičnej „Metal Heart“. Okrem tejto, skôr estetickej nedokonalosti, ponúkol UDO vo Zvolene vynikajúcu show vypredanému Kultúrnemu domu ŽSR a zhruba päť stovák fanúšikov odchádzalo spokojných uprostred týždňa domov. Tí, ktorí sa do haly nezmestili však ešte dostali priestor na reparát, nakoľko UDO sa po krátkej zachádzke do Česka vrátil na Slovensko a druhú show „zvrtol“ v Bratislave. A ak náhodou niekto zaváhal úplne, snáď to ešte nebol koniec UDOvej hry, ako hlásal veľký nápis na pódiu – „Game Over“. To by bola pri jeho forme veľká škoda ...
Návrat na obsah