Dominika Šimova • Pavel Šimo (foto)
ABAKAS, SERPENTYNE, TARJA
Raw Tour 2022
Žiar nad Hronom 22.10.2022 (MsKC) + Bratislava 23.10.2022 (Majestic Music Club)
Minulý víkend sa z našej redakcie stal Tarjazine. Celý víkend sme totiž strávili v spoločnosti tejto jedinečnej ženy, ktorá nám po dva a pol roku konečne mohla predviesť svoj ešte stále aktuálny album In the Raw naživo.
Sobotný večer odštartovala mladučká rocková zostava z Nórska, Abakas. Kapela v zložení troch mladíkov si pomaly začína hľadať svoje miesto v hudobnom svete, čo zrejme nebude úplne jednoduchá úloha. Konkurencia je totiž neuveriteľne veľká, ale pracovitosťou, vytrvalosťou a trpezlivosťou sa im môže podariť predrať sa aj do hlbších vôd hudobného priemyslu. Potenciál na to určite majú. Tento večer ale začal veľmi skromným počtom ľudí. Žiarske Mestské kultúrne centrum sa zapĺňalo len veľmi skromne. Priznám sa, že v jednom momente som sa až hanbila a hovorila som si, že to snáď ani nie je možné, aby legenda akou Tarja už dávno je, nemôže pritiahnuť pozornosť aj stredného či východného Slovenska. Návštevnosť koncertov je v našej krajine problém už roky a ja si vôbec neviem vysvetliť prečo. Celú pandémiu sa všetci sťažovali ako je všetko zatvorené a nikam sa nedá ísť, teraz, keď sa veci konečne dejú, ľudia neprídu. Sme my veru prazvláštne tvory na tom našom Slovensku.
Serpentyne, folk metal z Veľkej Británie bol druhý support act. Túto kapelu som už v minulosti zažila, a preto som presne vedela, čo čakať, hoci som dúfala, že tentokrát ma presvedčia o niečo viac. Nuž, nestalo sa. Kapela síce pôsobí veľmi zohrato, no ich štýl hrania a vokály speváčky Maggiebeth, aj napriek niektorým celkom chytľavým melódiám, nie sú mojou šálkou kávy. Takýchto kapiel je už jednoducho príšerne veľké množstvo a občas je to zrejme kvantita na úkor kvality. Kapela sa ale na pódiu cítila ako doma, fanúšikovia si show užili, zabavili sa a to je predsa ta podstatné.
Po krátkej prestavbe pódia už bolo všetko pripravené na hlavnú hviezdu večera. MsKC sa už trošku naplnilo, aj keď pokojne by sa tam zmestil aj dvakrát taký počet, to už je ale iný príbeh, ku ktorému som sa vyššie už vyjadrila. Tarja sa po pandemickej prestávke konečne dostala na turné s jej ešte stále aktuálnym albumom In the Raw a konečne ho mohla predstaviť aj nášmu publiku. Set odštartovala skladba Serene a po úvodných slovách: ´Ahoj Ziar and Hronom! Je skvelé byť tu znova! Ďakujem!´ sme si začali plnými dúškami užívať túto magickú cestu a prehliadku Tarjinej doterajšej tvorby. Kapela pôsobí veľmi zohraným dojmom, čo sme si všimli ešte cez deň na zvukovke. Tarja je sólo umelkyňa, ale jej kapela pôsobí dojmom akoby by skutočnou kapelou bola. Medzi hudobníkmi je cítiť nesmierna súhra a chémia. V Žiari si kapela musela vystačiť bez Maxa Lilju, ktorý sa na tento večer presunul do Holandska, kde sa predstavil so svojou sólo dráhou čelo muzikanta. Samozrejme, že v zostave chýbal, všetci sme už na neho zvyknutí, a jeho ´čelo-zvuk´ je nezameniteľný, samozrejme však musíme rešpektovať aj jeho sólo kariéru.
Postupne sme mali možnosť vychutnať si skladby z celej sólo rockovej kariéry a samozrejme aj z prvej nahrávky, My Winter Storm, ktorá tento rok oslavuje už svoje 15. narodeniny. My Little Phoenix znie snáď ešte lepšie ako pred 15 rokmi. Silent Masquerade a Goodbye Stranger, z nového albumu, s fantastickým sólom kapely znejú naživo parádne. Nové heavy aranžmá skladby Diva nemá chybu a môj obľúbený song Undertaker si naživo vždy rada vychutnám. Tarja aj v tomto turné zaradila do setlistu jej typický a obľúbený akustický set, tento krát v podobe skladieb You and I a časti piesne The Golden Chamber, Loputon Yo. Na radu prišla prekvapivo aj skladba Wishmaster z jej predošlého pôsobia v kapele Nightwish. Set uzatvorila povinná jazda, Until My Last Breath. Aj napriek poslabšej návštevnosti, priaznivci v Žiari Tarji prejavovali náklonnosť počas celého večera a bolo vidieť, že ona a aj kapela si to mimoriadne užíva.
Nedeľný večer v našom hlavnom meste bol rovnaký a odlišný zároveň. Rovnaké setlisty, rovnakí hudobníci, a aj napriek tomu bola atmosféra trošku iná, povedala by som, že ešte lepšia. Aj keď to s návštevnosťou nevypadalo z úvodu ružovo, tesne po deviatej už bolo bratislavské MMC-čko pomerne dobre zaplnené a Tarja spustila svoj druhý slovenský Raw-set. ´Bratislava, ahoj!´, zvolala a od toho momentu jej celá hala zobala z ruky. Tarja je skvelá pózerka a myslím to v tom najlepšom zmysle slova. Vie úplne presne čo, kedy a ako urobiť a jej pódiové vystúpenie je neskutočne dobré. Jej hlas zreje ako víno, rovnako ako aj jej autorské umenie. Snáď najkrajším momentom večera bolo, keď odohrala a odspievala svoj akustický set zahalená v slovenskej vlajke. Max Lilja zostavu už posilnil a sólo kapely bolo preto ešte zaujímavejšie. Naozaj im to hrá na výbornú a kto nebol, nemôže nič iné, len ľutovať.
Víkend s Tarjou a jej kapelou bol náročný a veľmi únavný, ale na druhej strane neskutočne magický a nezabudnuteľný. Tarja na Slovensku opäť zanechala výraznú pamäťovú stopu a mne už nezostáva nič iné len poďakovať organizátorom za snahu a vytrvalosť. Hoci sa ani tieto koncerty nezaobišli bez toho, že by nebolo treba nič riešiť, zmena klubov a podobne, o Tarju a jej kapelu bolo postarané kráľovsky a som presvedčená, že na Slovensko sa v budúcnosti určite rada vráti.
ŽIAR NAD HRONOM
BRATISLAVA
