Reportáž 21.07.2022 Judas Priest, Saxon - HELLMAGAZINE

Prejsť na obsah
Samuel Sámel • Brano GZA Waclav (foto)

JUDAS PRIEST, SAXON

21.07.2022 – NTC, Bratislava, Slovensko
 
 

Stred týždňa bol v Bratislave horúci. Nie len preto, že teploty atakovali 40°C a na ulici sa takmer nedalo fungovať, ale aj kvôli heavy metalovým legendám, ktoré sa chystali rozpáliť NTC. Z Bystrice nás išlo za autobus a atmosféra sa teda začínala budovať už po ceste. Okolo vstupu do NTC sa zgrupovali skupinky ľudí v čiernom, zo všetkých tieklo ako z koňa a vnútri to síce bolo lepšie, ale teplo bolo stále cítiť. Keď sa o 18tej otvorili brány, ľudia sa pomaly začali tlačiť do sály a dostali zhruba hodinu na socializáciu. Pôvodný plán síce bol, aby koncert začal 18:45, realita ale bola niekde a stlmenie svetiel nastalo až s 10 minútovým posunom.

 
...
 
Tu by som vložil menšiu poznámku – počul som cestou späť rôzne názory na zvuk a ja som vďaka štopľom do uší mal očividne úplne iný zážitok. Ak takéto akcie absolvujete častejšie ako raz za pár rokov, kúpte si štople do uší – optimálne nie klasické penové, ale špeciálne koncertné – nie je to položka a zážitok z koncertov budete mať odrazu totálne iný. Nebudem robiť nikomu reklamu, ja mám svoje asi 10 rokov a pomaly ich budem musieť meniť, ale môj zážitok z koncertov na tie roky sa od základu zmenil. K lepšiemu ... očividne.
 
...
 
Pódia sa teda zhostil SAXON a ponúkol (na vek aktérov pomerne prekvapivo) energické vystúpenie. Dav sa bavil, kapela si svoj čas na pódiu neuveriteľne užívala – čo je pravdepodobne jediný spôsob, ako to ťahať aj po tých rokoch – a od úvodnej Motorcycle Man, naprieč setlistom, ktorý bol prierezom histórie kapely, celej kapele žiaril na tvári úsmev. Zvuk bol vynikajúci, frontman Biff Byford aj napriek neznesiteľnému teplu, ktoré v sále panovalo, odspieval celú show v dlhom zapnutom kabáte a neodkväcol. Atmosféra s ďalšími a ďalšími hitmi kapely silnela – začalo to pri Wheels of Steel, pokračovalo počas Denim and Leather a keď pred koncom kapela chcela od publika, aby si povedalo, čo chce počuť, mali ich kompletne vo svojej moci. Crusaders vyžiadané publikom ale boli náznakom finále, o ktoré sa postarala Princess of the Night.
Ďalej sme sa už neodkláňali od rozpisu a presne podľa rozpisu sa začal introm, ktorým boli War Pigs od Black Sabbath, headliner večera – JUDAS PRIEST. Na pódiu, ktoré sa zmenilo na oceliareň, ktorej dominovala gigantická obrazovka na pozadí, ktorá nahrádzala plachtu a vizuálne skvele dopĺňala hudobnú stránku celej show, ktorá bola ... za prvé – vynikajúca. Za druhé, prekvapivá – hlavne z pohľadu toho, ako je vlastne možné, že chlap, ktorý sa pohybom pomaly dostáva na level Ozzyho, dokáže stále odspievať to, čo odspievaval celý večer Rob Halford. Môžem povedať, že zľahka aj desivá, nakoľko z prvých radov bolo príliš vidieť Robove vybíjané čierne slipy. Viac, ako by pre niektorých mohlo byť komfortné :D Setlist bol úžasným prierezom diskografiou, ktorá však už začína byť tak rozsiahla, že na niektoré albumy sa proste nedostane. Veľmi príjemným bol aj pohľad na to, ako skvele Richie Faulkner nahradil na pódiu Glenna Tiptona, ako vidno jeho dosiahnutie perfektnej úrovne a balansu šoumenstva, virtuozity a práce s publikom. A je skvelé vidieť radosť z hrania aj po toľkých rokoch, a to na všetkých členoch. Úžasný koncert v strede týždňa zakončovali najväčšie hity kapely, dovolím si povedať, že jedny z najväčších hitov heavy metalu – Painkiller, Breaking the Law alebo Living After Midnight (počas ktorej sa na pódiu objavil aj obrovský nafukovací býk).
Prehnane horúci koncert sa zaobišiel bez výrazných komplikácií, nehľadiac na to, koľko človek vypil, ak stál v dave mal jednu istotu – všetko vypotil. Po hudobnej stránke išlo o grandiózny zážitok a v podobnom duchu to bolo aj po vizuálnej stránke. A to (pre mňa) asi najhlavnejšie – aj po 50 rokoch to pánov baví a radsoť z hudby dokážu preniesť aj na publikum, ktoré nemá inú možnosť, ako baviť sa s nimi.
Návrat na obsah