Reportáž 28.05.2022 Korn - HELLMAGAZINE

Prejsť na obsah
Samuel Sámel • Brano GZA Waclav (foto)
KORN, FEVER 333
28.05.2022 – NTC Aréna, Bratislava

 

Je to viac ako dva roky od doby, kedy sme sa zúčastnili posledného veľkého koncertu. Áno, boli tu nejaké menšie lokálne akcie, minuloročné leto bolo náznakom normálu, jediné, čo sa nám ale dostalo bola (viac menej) lokálna scéna.

 

Po tejto dlhej a únavnej dobe sa aj na Slovensko dostal prvý interpret, ktorý bežne robí headlinera najväčších festivalov – KORN. Okolo bratislavského NTC sa to pomaly začalo zaplňovať a keď sa krátko po šiestej otvorili brány haly, telom prebehlo známe brnenie – nadšenie z toho, čo malo prísť. Po takmer nekonečnej hodine čakania sa zotmelo po prvý krát a na pódiu sa objavil americký rap metal/core – FEVER 333. Pre nás spočiatku mierne rozpačitý začiatok rýchlo nabral na obrátkach a kapela, ktorá akoby požila viac než len energeťák (adrenalín intravenózne?) to na pódiu rozbalila vo veľkom. To, čo chalani ponúkli, bolo úžasne energické, hraničiace s psychiatriou a neuveriteľne  živelné. Na kapele bolo vidno, že to, čo robia si plne užívajú. Krátke prestávky medzi skladbami síce boli vyplnené mierne povedané politicky podfarbenými komentármi, avšak z toho, čo som videl, veľké množstvo ľudí frontmanovi Jasonovi nerozumelo a tak sa tieto slová aj na Slovensku stretli s nadšeným jasaním. Milou vsuvkou celej show bol telefonát Jasona so synom a prosba k davu – „Prosím, ukážte môjmu synovi, že jeho tatko je naozaj cool.“ Celá show bola ako tornádo, ktoré sa zmocnilo davu a pustilo ho až na konci setu. Priznávam, že set Fever 333 prinajmenšom veľmi pozitívne prekvapil.

Po prestavbe, počas ktorej pódium zakrývala plachta a miernom meškaní sa opäť zotmelo a na pódiu sa to začalo hemžiť dredmi. Plachta padla a kapela sa s prvými tónmi „Falling Away From Me“ oprela do publika, ktoré šalelo. V klasikách sme pokračovali skladbami „Gott he Life“ a „Here to Stay“. A všetko klapalo – kapela hrala perfektne, Johnatan triafal tón za tónom, prešli sme do novších singlov „Start the Healing“ a „Cold“, následne „Shoots and Ladders“ mierne mixnutý „One“ od Metallicy. Ako sme sa dostávali skladbami k hitom, ktorých vrcholom bol „Coming Undone“ prestrihnutý „We Will Rock You“ od legendárneho Queen, človeku sa tlačilo do hlavy niečo neurčité. Kapela hrala dokonale, ale niečo na tom celom bolo príliš dokonalé, takmer strojovo automatizované. Po „Freak on a Leash“ sa zotmelo, kapela sa schovala do úzadia, aby sa vrátila s mixom skladieb „It´s On/Trash/Did My Time“, cez „Twist“ sme prešli k raritke „A.D.I.D.A.S.“, ktorú kapela kompletne odohrala prvý krát od roku 2009, čo bolo príjemným spestrením. Nasledovalo (pre mňa) mierne nelogicky umiestnené sólo na bicích – v bode, kedy by všetci očakávali gradovanie atmosféry na maximum došlo k miernemu zbrzdeniu a dostali sme sa k úplnému záveru. Ten bol v podaní skladby „Blind“, ktorá uzavrela celú show.

Koncert to bol úžasný a fanúšik, ktorý kapelu videl prvý krát si to musel užiť naplno. Fever 333 sa prehnal davom a zaistil, že každý bol maximálne nabudený na to hlavné – Korn. Ten bol dokonalý, ale z môjho pohľadu možno trocha príliš dokonalý. Chýbala tomu troška živelnosti, trocha show, nakoľko hudobníci sa zo svojho miesta takmer nepohli a snáď najvýstižnejším je konštatovať, že show chýbala iskra a nadšenie hudobníkov z toho, že sú na pódiu. Tým však nehovorím, že koncert bol zlý – bol skvelý, mohol byť však úžasný. Ukázal zároveň, že úplná dokonalosť môže byť rušivá v prípade, ak nie je doplnená nadšením. Užívať si proste pre dokonalý dojem musí koncert nie len dav, ale aj kapela a tento pocit Korn nepriniesol. Aj napriek tomu – išiel by som na Korn zas? Áno, bral by som tú show všetkými desiatimi ...
Návrat na obsah