Michal Roháč • 10/10

Vitajte v panoptiku príšer. Aj takto by sa dal nazvať nový album fínskych príšer Lordi. Po pandemickom Lordiversity či predošlých mierne textovo perverzných albumoch sa kapela opäť posunula do sveta filmových a divadelných príšer a kulminujú tu odkazy na vlkodlakov, upírov zabalené do strašidelných zvukových efektov, temných textov spojených s melodickými a chytľavými refrénmi. Štrnásť skladieb vyvoláva pocit akoby vás kapela stiahla do svojho hororového kina, alebo vás zamkla vo svojom panoptiku. Čistá strašidelná zábava zvukových efektov zmiešaná s drsnými vokálmi, silnými klávesmi dodáva napätie a zároveň príťažlivosť celému albumu. Každá zo skladieb nesie tvoj temný príbeh a tak poslucháč dostane nielen kvalitný album po zvukovej a inštrumentálnej stránke, ale aj temné a typicky vtipné podanie príbehu. Vlastne tak ako je každý u Lordi zvyknutý. Pre niekoho nič nové a kapela bez akéhokoľvek progresu, ale pre fanúšikov je to zmena. Aj v tom, že v medziach jedného žánru, celú svoju tvorbu možno rovnako, ale aj tu sa dá hudobne či textovo robiť nové veci. Navyše v kapele opäť prišli zmeny a nováčik Kone priniesol niečo nové v podobe kvílivých gitarových sól a dojímavých melodických vyhrávok. Tak či onak Lordi pokiaľ si zase nezískajú viac svojich fanúšikov, tak svojich verných určite nestratia.