Recenzia 22.05.2022 Septicflesh - HELLMAGAZINE

Prejsť na obsah
Dominika Šimová • 10/10

SEPTICFLESH - Modern Primitive


Ak si niečo vážim na tomto svete, tak je to hudba, ktorá ma vie vytiahnuť z akejkoľvek situácie a myslím, že nie som jediná. Vo svete plnom hnevu a nenávisti, klamstva, neistoty a krivdy, v ktorom sme sa ocitli v posledných mesiacoch už mám pocit že ani nemáme veľa dôvodov na radosť, a preto je potrebné užívať si každú peknú chvíľu. Viem, nezdá sa, že idem písať recenziu, ale Modern Primitive mi včera ráno konečne priniesol dôvod na obrovský úsmev a pocit pokoja, hoci on sám teda pokojný nie je vôbec, no na takmer hodinu som konečne a veľmi prirodzene nemyslela na nič z toho, čo sa v týchto dňoch okolo nás deje. Nebudem predstierať, že Septicflesh nepovažujem za jednu z najlepších extrémnych metalových zostáv 21. storočia, ale už po albume The Great Mass som si myslela, že sa neprekonajú a predsa sa to vždy stalo. Titan priniesol opäť nový pohľad na to, ako robiť orchestrálny death, pri Codex Omega platí to isté. Čo však urobili teraz je neuveriteľné, ohlušujúce a veľkolepé. Masívny orchester niekedy až prevalí kapelu, to je snáď po prvý krát v ich doterajšom zvuku. Je to však nevídané, obávam sa, že aj možno nie pre každého pochopiteľné. Skladby sú plné, dunivé, hrubé, odvážne a jedinečné po každej stránke. Texty sú veľkolepé a nekonečne pravdivé. Modern Primitive je majstrovské dielo. Tu končím svoje riadky a album nechávam vo vašich rukách,  aby ste si v ňom našli, čo sa včera ráno podarilo mne.
Návrat na obsah