Recenzia 21.04.2022 Symphonity - HELLMAGAZINE

Prejsť na obsah
Michal Roháč • 10/10

SYMPHONITY - Marco Polo The Metal Soundtrack


Vydať koncepčný album, alebo metalovú operu bola v minulosti len záležitosť pár kapiel a hudobníkov, ale v súčasnosti už v tomto ide čoraz viac interpretov. Bol som trošku zaskočený keď sa ku mne dostal tento album, pretože pod pojmom soundtrack si väčšinou každý predstaví skladby rôznych kapiel spojené s nejakým filmom. O známom benátskom kupcovi Marcovi Polovi bolo natočených veľa filmov a dokumentov a jeho osoba má určitú charizmu niet divu, že jeho očarila aj metalovú kapelu. Veď v histórii je veľa známych osôb ktoré svojim životom boli kontroverzné a dalo by sa ich označiť za metalistu svojej doby. V súčasnosti sa spustil predpredaj tohto albumu a tak sa pozrime čo symfonic – power metalová kapela Symphonity na albume ponúka. Album začína skladbou,  ktorá má vlastne charakter intra a vlastne vás uvedie do deja celého albumu. Je jasné, že album má prepracovanú koncepciu a deväť skladieb sú chronologicky zoradené. Poslucháč tak dostáva celý príbeh, ktorý by ani historická biografia lepšie nepredstavila. Dej je prepracovaný a kapela si na jeho podaní dala až puntičkársky záležať. Skvelé. Po hudobnej stránke samozrejme tiež, pretože symfonické a power metalové kapely sa neuspokoja s jednoduchými riffmi a postupmi. Tu Symfonity samozrejme nezaostáva a tak ako príbeh aj jeho hudobné podanie je na najvyššej možnej kvalite. Rýchlosť, melodika a orginalita ktorú tu vyzdvihujem z dvoch dôvodov. Prvý je ten, že v kapele niesú hudobníci, ale rovno virtuózi, tak tu neprebieha zbytočné a veľakrát nezmyselné súperenie hudobníkov a ten druhý je, že skladby nemajú niekedy až nezmyslene dlhé až gýčovo prekombinované hudobné prechody. Album tak nemá zbytočnosti a ide priamo na vec a udržuje poslucháčovu pozornosť. Nemám čo dodať a už vôbec nie vytknúť. Symphonity ukázali ako urobiť vyvážený album po každej strane a poslucháči jednoduchého heavy, ale ani náročnejší poslucháči progresívneho metalu nad ním len kývnu uznaním.
Návrat na obsah