Recenzia 31.03.2022 Sabaton - HELLMAGAZINE

Prejsť na obsah
Samuel Sámel • 10/10

SABATON - The War to End All Wars (2022/Nuclear Blast)


V dobe, kedy sa v Európe opäť rozozneli delá vydáva Sabaton svoj ďalší album. Tak ako pri predošlom počine sa celý pohybuje v rokoch 1914-1919 a mapuje prvý svetový konflikt. Po hudobnej stránke je to starý dobrý Sabaton, hudobne neprekvapí, kapela sa priebežne vyvíja len v epickosti skladieb a ich komplexnosti a výberom témy k skladbe. O čom sú ale tie skladby?

Prvá o vražde – nech to znie akokoľvek podivne, „Sarajevo“ pojednáva o výstreloch, ktoré boli na počiatku celého konfliktu. Koncept albumu je jasný, chronológiu v ňom však hľadať netreba. Okrem úvodnej a záverečnej „Versailles“, ktorá sa zaoberá ukončením vojny, sú skladby prehádzané a viac ako na historickú chronológiu sa hľadelo na vyváženosť albumu. Rýchly štart zaisťuje jeden z vrcholov albumu – „Stormtroopers“, ktorý je štandardnou „vypaľovačkou“. Od špeciálnych jednotiek sa posúvame do brán Baltu – k Jutlandu, kde sa prvý krát odskúšal nový typ lodí „Dreadnought“. Skladba aj napriek svojej kvalite patrí k tomu najmenej chytľavému z albumu. Nasledujú single, ktoré sme si mohli vychutnať už pred vydaním albumu – na vojnovú skladbu absurdne veselá „The Unkillable Soldier“, ktorá bude skvostom živákov a „Soldier of Heaven“ – najnetradičnejšie, čo ste od Sabaton počuli – elektronické bicie a výrazné klávesy sa tiahnu celou skladbou. Nie je to zlé, je to iné. Ale dobré. Skladba pojednáva o taktike odpaľovania lavín nad nepriateľskými pozíciami, ktoré vyvrcholili to Bieleho piatka, ktorý stál život vyše 2000 vojakov na oboch stranách (niektoré odhady hovoria o 10 tisícoch). O čisto černošskom regimente, ktorý bol nasadzovaný do najťažších bojov pojednáva „Hellfighters“ – najtvrdšia skladba albumu. Ako klasická skladba (na Sabaton) v strednom tempe sa prezentuje „Race to the Sea“ – belgický pohľad na prvú svetovú vojnu, kedy v snahe zachrániť si suverenitu armáda zaplavila časť územia a z poslednej neokupovanej časti krajiny vytvorili nedobytný ostrov. Nasleduje (z môjho pohľadu) vrchol albumu – príbeh srbskej sniperky a najvyznamenanejšej ženy v histórií Milunky Savić „Lady of the Dark“. Skladba je chytľavá, má gule (aj napriek tomu, že je o žene) a predpokladám, že tiež bude patriť k tomu najlepšiemu, čo pre živáky tento album môže ponúknuť. Ďalšou výraznou skladbou je „The Valley of Death“, eposom o bulharskej obrane pri jazere Dojran, kde vzdorovali britským útokom. Predposledný „Christmas Truce“ vyčnieva z radu najmä v zimomriavkach, ktoré spôsobuje. Nie len historickým pozadím, ktoré je jedinečné, ale aj atmosférou. Tá dostáva skladbu na úroveň Final Solution, ale s vyzretým skladaním a ďalšími 12 rokmi skúseností. Spomínané finále vo forme „Versailles“ je skôr outro celého albumu, spravené ale vo forme skladby, ktorú prerušuje rozprávanie a opisuje koniec záver vojny. Predpokladám, že toto je to, čo budeme počuť pri ďakovačke na každej show.

Celkovo ide o tradične vynikajúci kúsok, ktorým sa kapela posunula o level ďalej a nejednej skladby sa človek nejde zbaviť. Perfektne vygradovaný album, ktorému sa dá vytknúť len tá absencia chronológie skladieb, čo by ale albumu vo finále mohlo ublížiť, nakoľko hudobne je vyvážený výborne. Takto, vážení, vyzerá lekcia dejepisu pre masy!
Návrat na obsah