reportaz_2017-07-20-22_Gothoom - HELLMAGAZINE

Hľadaj
Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

REPORTÁŽE
GOTHOOM Open Air Festival 2017
20. - 22.7.2017, Revište

 
Festival Gothoom s poradovým číslom osem sa po minuloročných problémoch s majiteľmi pozemkov opäť presťahoval na nové miesto. Priestor pod zrúcaninou hradu Revište bola podľa mňa výborná voľba a niet divu, že ho mal organizátor na muške už pred dvoma rokmi. Nemám vo zvyku vychvaľovať podobné akcie bez žiadnych pripomienok, ale v tomto prípade mi vážne nič iné neostáva. V prvom rade ide veľká pochvala zvukárom festivalu. Odviedli skvelú robotu a skoro každej kapele vytvorili dobré podmienky. Čo sa týka občerstvenia a jedla takisto bez výhrad, naopak veľká pochvala ide hlavne Hoyasovmu vegánskemu stánku. V areáli sa nachádzalo množstvo miest na sedenie, netvorili sa žiadne fronty, návštevníci sa mohli okúpať v rieke Hron a aj stanový tábor plne uspokojil naše potreby. Všade bolo čisto v rátane záchodov, čo však neodradilo nejakého hlupáka aby privolal na festival hygienu. Ak by sa dalo niečo vytknúť, tak to boli najmä štvrtkové absencie niektorých kapiel. Tie však boli spôsobené súhrou nepríjemných udalostí.

Štvrtok

Tesne za Bratislavou sa vo štvrtok zrazili dva kamióny a na niekoľko hodín uzavreli diaľnicu D1. Aj keď sme sa na poslednú chvíľu vyhli tejto zápche, vďaka nej sme tento večer nevideli hneď štyri kapely. Jednak sme zmeškali vystúpenia skupín RAVENARIUM, VOLTUMNA a neskôr sa v spomínanej pasci ocitli ROOT, ktorí nakoniec na festival ani nedorazili. Peter Beťko mal v tento deň fakt smolu a okrem problémov s havarovaným autom musel riešiť presúvanie hracích časov kapiel, ktoré meškali, resp. prišli na festival na poslednú chvíľu. Vďaka tomu nevystúpila ani posledná kapela v programe PANYCHIDA. Keďže sa mohlo hrať len do 2:20 a TÁBOR RADOSTI dohrali 1:50, bolo by zbytočné začať sťahovať celý aparát späť na pódium. Medzi organizátorom a kapelou žiaľ ostala zlá krv, no takéto veci sa proste stávajú. Je neuveriteľné čo všetko môže spôsobiť zrážka dvoch kamiónov. No ale poďme sa pozrieť čo sme stihli dnes vidieť resp. počuť.

IXXI je švédska formácia hrajúca veľmi priamočiary a surový black/death metal. Jednoduché tempá, gitarové riffy pripomínajúce ranných ROOT a typický havraní škrek. Samozrejme hudba nie je o zložitosti či jednoduchosti, no po čase sa ich vystúpenie zlievalo a začalo trocha nudiť. Po nich mali pôvodne vystúpiť Nóri NORDJEVEL, no tí odvolali svoje vystúpenie už týždeň pred festivalom. A keďže nedorazili ani ROOT, ANCIENT dostali priestor na 90 minútový set. Táto svojrázna nórska formácia, ktorá koncom deväťdesiatych rokov zažívala svoje najúspešnejšie obdobie  sa u mňa najviac zapísala albumom "Mad Grandiose Bloodfiends". Minulý rok sa opäť vrátili na scénu v novej zostave s Nikolasom Barkerom za bicími. Ich comebackový album síce neprekonal svojich predchodcov, no zároveň ani výrazne nesklamal. Kto čakal Nikolasa za bicími bol asi sklamaný. Na tomto koncerte ho zastúpil Jonathan Asmodeus Garofoli z NAER MATARON. Aphazel resp. Zel tu  po prvý krát predstavil svoju basgitaru s názvom “Zel Impaler 1”, ktorú si sám navrhol. Koncert odpálili dvojicou piesní z albumu "The Cainian Chronicle" - "Ponderous Moonlighting" a "Prophecy of Gehenna". Celý setlist bol zostavený ako prierez ich diskografiou a zahrali dokonca aj skladbu "Det glemte riket" z ich debutového dema. Mňa asi najviac potešili piesňou "The Draining", aj keď z "Bloodfriends" by som si vedel vybrať aj lepšie kusy. Celkovo ANCIENT odohrali slušný set aj keď trocha jednotvárny. Pre doplnenie okrem stáleho gitaristu Dhilorza sa predstavil ako hosť Ghiulz Borroni z BULLDOZER. Na úplný záver zahrali skladbu "13 Candles" z repertoáru slovutných BATHORY. IMPERIUM DEKADENZ dorazili na festival na poslednú chvíľu a hneď po príchode začali hrať. Nemám to síce overené, ale začul som že si omylom dali do navigácie Ostrý Grúň a preto to meškanie. S touto kapelou som sa dnes večer stretol po prvý krát a musím uznať, že to nebolo zlé. Jasné že od prvej ligy majú ďaleko, no vedia navodiť celkom slušnú atmosféru. Pomalé pasáže striedajú tie strednotempé a v správnej chvíli vedia vyrukovať aj s poriadnou paľbou. No alfou a omegou ich hudby je atmosféra, ktorá ma na ich hudbe zaujala najviac. Asi najvýraznejšou skladbou ich setlistu bola "Staub und Erinnerungen", ktorá bola oproti ostatným kusom o niečo surovejšia no zároveň aj atmosferickejšia. Vrcholom dnešného black metalového dňa sa podľa očakávaní stali poliaci MGLA. Zahalený v čiernych kuklách a kapucniach dokonale odľudšťujú svoju hudbu a nechávajú ju vyniknúť vo svojej surovosti a nahote. Opísať ich hudbu síce nie je zložité, no vystihnúť ich výnimočnosť pomocou slov nedokážem. Je to surový black metal postavený na častom sa opakovaní jednotlivých pasáží, počas ktorých sú schopní ich vygradovať do niečoho, čo nie je úplne s kostolným poriadkom. V rámci setlistu nás previedli celou svojou diskografiou a za najvýraznejšie skladby považujem "With Hearts Toward None I", "Further Down the Nest I" a záverečná "Exercises in Futility VI". Myslím, že ich vystúpenie možno považovať za jeden z vrcholov celého festivalu. Na úplný záver dňa vystúpili TÁBOR RADOSTI, ktorých poznám z Hradieb Samoty a podobne ladených akcií. Je skvelé, že táto subkultúra sa pomaličky infiltruje na metalové festivaly ako Gothoom či Brutal Assault. Ambient, industrial či martial sú hudobné žánre, ktoré svojou atmosférou majú s metalom mnoho spoločného. Dúfam, že si Peťo zachová túto tradíciu aj do budúcna.

Piatok

Piatkový program odštartovali domáci ABORT TO BE BORN. Chalani sa snažili a napriek nevďačnému hraciemu času im vystúpenie vyšlo. Ich energický death metal síce nemám zmapovaný, no neznel vôbec zle. MINOR zo Žiliny to skúšali obdobným spôsobom, ale chcelo by to viac precíznosti v ich prejave. Najviac ma zaujala farba spevu ich frontmana, ktorý pripomínal Jan-Chris de Koeijera, jedného z najvýraznejších dm spevákov vôbec. Nitrianski EMPYRION na tom už boli o niečo lepšie a ich black/death metal ma konečne začal prebúdzať k životu. Technická muzika plná majestátnych melódií by skôr vynikla vo večerných hodinách prípadne v klube, no inak som s ich vystúpením spokojný. Po nich nasledovali CATASTROFY, ktorých koncerty sú povestné svojou živelnosťou a svojským humorom. Opäť nesklamali a nekompromisne do nás ládovali svoj zbojnícky thrash metal. Hity ako "Kazimír", "Bastardi spoločnosti", "Ančine cecky" či "Na detskej oslave" z tejto kapely spravili nekorunovaných kráľov slovenského thrash metalu. Teda aspoň ja to tak vnímam. Slovenskými textami výrazne vytiahli svoju tvorbu do popredia a svojimi živelnými koncertami to úplne valcujú. Čo k tomu dodať. Myslím, že obdobne možno opísať aj nasledujúce vystúpenie ČAD. Úderné duo Pišta Vandal a Valér Tornád sú tak isto výraznou koncertnou kapelou. Ich najväčšími tromfami sú výborné skladby, Valér za bicími, Pištov "neokrôchaný" humor, dobré texty a energia, ktorá vie dobiť baterky. Je zbytočné to dookola omielať. Kto ich videl naživo vie presne o čom hovorím. Len škoda že to bolo opäť bez basgitaristky Bašky, ktorá má materské povinnosti. Ako vtipne uviedli na svojom FB profile dnešný setlist odohrali o čosi rýchlejšie, pretože ich v tento deň čakalo ešte vystúpenie na Žákovic festivale. Black metalisti MARTYRIUM z Malty predviedli asi najväčšie divadlo celého festivalu. V zásade nemám nič proti, no pokiaľ to nie je podporené podobne výraznou muzikou výsledný efekt býva trochu komický. Okrem toho kostýmy dám boli trocha nevkusné, ale poďme radšej ďalej. Rakúšania PAIN IS nám ponúkli priemernú porciu groove metalu. Pokiaľ si vypočujete od nich jednu skladbu, tak to ešte ide. No s pribúdajúcimi piesňami prichádzala jednotvárnosť a nuda. Taký BRAINSCAN by ich strčili do vrecka bez väčších problémov. No aspoň mali sympatickú basgitaristku. Ďalšia kapela z Malty BEHEADED nám opäť napravila chuť. Death metal v podaní tejto smečky seká a drtí všetko, čo mu príde do cesty. Dva týždne dozadu som ich videl v Randale a dnes ma opäť nesklamali. 20. apríla tohto roku spáchal samovraždu Martin Funderud, spevák nórskych slam death metalistov KRAANIUM. Táto smutná udalosť neodradila skupinu a po troch rokoch sa vrátili na Gothoom. V roli hosťujúceho speváka sa predstavil Andreas Tseung zo švédskej kapely IMMERSED IN BLOOD. Ich brutálny death metalový valec sa rozbehol skladbou "Rock Filled Orifice". Aj keď nie som fanúšik tejto muziky musím uznať, že to bol poriadny masaker. Pomalé ťahavé riffy dosekané rytmikou sa striedajú s rýchlejšími pasážami a celé to spája Andreasov kanálny vokál, ktorý je v priamom kontraste s jeho detským výzorom. Všetky ich tohtoročné vystúpenia sú venované Martinovej pamiatke, len otázkou ostáva či kapela bude pokračovať aj naďalej pod týmto menom. Americkú kapelu ABSU som nikdy nemal v obľube a nezmenilo sa to ani po tomto ich vystúpení. Netvrdím že zahrali zle, len u mňa táto muzika proste nikdy nefungovala. A preto nehávam bez komentára. Egyptský umelec Nader Sadek je dlhé roky naviazaný na metalovú komunitu a preslávil sa najmä výrobou masiek pre Attilu Csihara (MAYHEM, SUNN O)))). Pred šiestimi rokmi sa rozhodol, že si založí kapelu a nazval ju NADER SADEK. Podobne ako pred dvoma rokmi na Flesh párty si vyzdobil pódium konármi a kadejakou "papečinou" a začal kúzliť. Dnes mu na pódiu asistovala hviezdna zostava v zložení Thor Anders Myhren (MYRKSKOG, ex-MORBID ANGEL, ex-ZYKLON) gitara, Hannes Grossmann (NECROPHAGIST, OBSCURA) bicie a Benoit Claus (GOROD) basa. Ich set bol pastvou pre uši ako aj oči. Vďaka tomuto koncertu som sa rozhodol dať jeho štúdiovej tvorbe ešte jednu šancu. Fakt to bolo nemierne pôsobivé. Po tomto koncerte mám podozrenie, že kým Nader robil Attilovi tie masky, tak ten mu na oplátku dával lekcie spevu. Dokonca aj hudobne hlavne v pomalších pasážach sa ich hudba dosť ponášala na MAYHEM. Bratské trio z Brazílie KRISIUN sú zohratá zostava, ktorá má za sebou nespočetne veľa koncertov. Naživo ich skladby dostanú ešte väčšiu dynamiku a intenzitu, čo dokazujú už viac než štvrťstoročie. Po nich vystúpili Gréci DEAD CONGREGATION a zrovnali všetko so zemou. Temnotou nasiaknutý death metal v ich podaní je ukážkou hudobnej krutosti. Mohutná zvuková stena, striedanie pomalých a rýchlych pasáží plus masakrálny vokál tvorili úžasný soundtrack apokalypsy. Trocha ma mrzelo že nezahrali "Nigredo", no inak to bol neskutočný náklad. Tomu hovorím death metal. Vystúpenie DOOMAS som si na rozdiel od minulého roku nenechal ujsť a prekvapilo ma najmä vizuálne. Nádherná svetelná show, efektné podstavce a dekorácie a kopec pary vytvárali vizuál, aký vídame na veľkých koncertoch zahraničných kapiel. Inak šlo zrejme o jedno z posledných vystúpení s Wigom. Kapela už oznámila aj meno nového gitaristu a je ním Norbert Bajzat z kapely RENAISSENSE. Na úplný záver vystúpila doom metalová kapela SAMSARA na čele s temným Tiberiusom. Krajší záver druhého festivalového dňa sme si ani nemohli želať. Temné až depresívne tóny sa niesli korytom rieky Hron a pomaly uspávali celý kraj. Netvrdím že to bolo úplne dokonalé, no tá atmosféra určite bola. Kapela ešte pred týmto vystúpením avizovala personálne zmeny vo svojich radách, čo na určitý čas pozastaví ich koncertnú činnosť.

Sobota

V sobotu sme si privstali aby sme nezmeškali program, ktorý už začínal o pol desiatej. Šli sme do priľahlej reštaurácie na raňajky, no tam nám plány skrížil dážď. Keďže sme nemali ani mikiny a nechcel som riskovať že sa mi poškodí fototechnika, prečkali sme radšej v tomto divnom podniku. Žiaľ ušli nám prvé dve kapely dňa ACHSAR a CRANIAL CARNAGE. A tak nám program začal až s DEHYDRATED. Chalani to rozbalili so svojím old school death metalom a pritiahli pred pódium celkom slušnú skupinku fanúšikov. Valivá sila ich piesní spolu s Draganovým growlom nám poriadne prečistili sluchovody. K ich výkonu nemám žiadne pripomienky a som zvedavý ako bude znieť ich pripravovaná novinka, ktorá by už mala byť nahraná. Maďari ANGERSEED predviedli o niečo svižnejší death metal, ktorý tlačí vpred ukrajinský bubeník Eugene Ryabchenko. Ten aktuálne hráva aj s VITAL REMAINS a je to fakt diabol. Skupina odohrala brutálnu show a mnohých ich výkon prekvapil. Teda aspoň z tej hŕstky ľudí, čo si ich vystúpenie prišli pozrieť. Či to bolo teplom alebo menej známym menom netuším, no takto dobrý set by si zaslúžil väčší kotol. Fínska black metalová kapela AUTHOR predviedla len priemerné vystúpenie. Ich hudba najviac pripomína tvorbu TAAKE či starších GORGOROTH. Verím že ortodoxní black metalisti si prišli na svoje, no mňa ich tvorba ničím neoslovila. To portugalskí grinderi GRUNT mi sadli omnoho viac, aj keď dnes nedoviedli na pódium žiadnu nahú devu a nestvárali s ňou orgie ako tomu bolo vo februári v Ostrave. Ich grind core je obohatený o elektronické prvky, aj keď na koncertoch nie sú až tak výrazné ako na albumoch. Páni sú zjavne milovníci SM, čo bolo zjavné aj z ich oblečenia. Ich zbesilý set mi dnes ulahodil o niečo viac ako tomu bolo v Ostrave . No možno to bolo iba tým, že na Gothoome boli ako jediný zástupcovia tohto otrodoxného štýlu. Za mňa spokojnosť aj čo sa týka pódiového prejavu. Spevák Boy-G bol neustále v pohybe, miestami dokonca ležal a bolo ho plné pódium. Holanďania BURNING HATRED predviedli ako sa hrával starý death metal švédskeho strihu. Napriek tomu že fungujú len od roku 2002, sú to starí borci holdujúci starej škole. Gréci WOMB OF MAGGOTS pre zmenu opäť pridali na rýchlosti a ich death metal kombinujú s grindovým "kvikotom". Celkom slušný kanál aj keď trochu jednotvárny. Rakúšania VINEGAR HILL sa snažili oživiť festival melodickým metalom s prvkami metalcoru a rocku. Nemám nič proti podobnej muzike, no obľubujem ju skôr vo vyšších otáčkach. Turecký black metal sa nepočuje v týchto končinách tak často a preto som bol zvedavý, čo predvedú MORIBUND OBLIVION. Ich vystúpenie bolo sympatické a miestami to bol vcelku slušný rachot. Gitarové riffy síce pripomínajú skôr heavy metalovú produkciu, no o to zvláštnejšie to dokopy znelo. HYPNOS odštartovali sériu vystúpení, ktoré boli už o niečo profesionálnejšie. Na jar im vyšiel nový album  "The Whitecrow", ktorý znie vcelku zaujímavo. Nie je to úplne tuctový death metal a je v ňom nepriamo cítiť prvky čierneho kovu. Okrem kľudnejších piesní z novinky pochopiteľne zahrali aj staršie svižnejšie kusy. WOLFHEART som videl prvý krát naživo v januári vo Viedni. Tam ma ich hudba až tak neoslovila zrejme preto, lebo bola priamo konfrontovaná s ich vlastnými vzormi INSOMNIUM. Tu ma ich set zaujal omnoho viac a bol príjemným osviežením programu. Závan severského melodického metalu trochu prečistil zápach všetkých tých deathových mŕtvol a hniloby. Svoje vystúpenie odštartovali inštrumentálnou skladbou "Shores Of The Lake Simpele" z ešte pomerne čerstvej novinky "Tyhjyys". Je sympatické že sa snažia svoju hudbu držať v mantineloch dobrého vkusu a netuniť ju nevkusnosťami. Okrem vecí zo spomínanej novinky prevetrali aj skladby zo starších dvoch albumov. Na záver svojho setu zahrali dvojicu hitoviek "Zero Gravity" a "Routa Pt2". Následné vystúpenie LEPROUS sa nedá inak nazvať ako výbuch kreativity a hudobnej geniality. Napriek tomu, že som ich videl asi po siedmy krát stále nevychádzam z úžasu. Základnú kostru ich hudby tvorí rytmický dvoj záprah Kolstad/Børven, celé to dokresľuje súhra gitaristov Suhrke/Ognedal a čerešničkou na torte je dokonalý spev famózneho Einara Solberga, ktorý má na starosti aj klávesy. Je podľa mňa úplne zbytočné vyťahovať jednotlivé skladby setlistu, pretože to bolo dokonalé ako celok. No aj tak som sa asi najviac tešil na skladbu "From the Flame" z ešte nevydanej novinky "Malina". Asi netreba opisovať ako ju títo blázni zahrali. Neskutočné vystúpenie týchto mega talentovaných hudobníkov z Nórska posadilo na riť aj ľudí, ktorí boli doteraz ich talentom nedotknutí. A to asi už o niečom svedčí. Ani len vo sne si neviem predstaviť, kam to až táto partička dotiahne. Bez pochýb absolútny vrchol festivalu. Po nich nasledovali legendy európskej death metalovej scény MORGOTH. V deväťdesiatych rokoch už po svojom druhom albume začali v rámci žánru experimentovať a vytvorili si svoju špecifickú tvár. Svojím posledným albumom tejto éry "Feel Sorry for the Fanatic" zašli až niekam do "voivodovských" vôd a následne sa rozpadli. V roku 2010 začali pomaly vstávať z hrobu, koncertovať a pomaly skladať nový materiál. Vďaka personálnym obmenám vydali comebackový album až pred dvoma rokmi. Tam sa v podstate vrátili ku svojmu pôvodnému štýlu (album "Odium"), no tá nahrávka je výborná. A hlavne získali skvelého speváka Karsten Jägera z jednej z mojich najobľúbenejších kapiel vôbec DISBELIEF. A keďže jeho domovská kapela koncertuje mimo Nemecka veľmi málo, toto bol môj úplne prvý koncert, kedy som videl tohto speváka na živo. A MORGOTH ukázali, že nepatria do starého železa. Kostru setlistu tvorili skladby z novinky a zbytok boli piesne z debutového albumu "Cursed" a predchádzajúceho EP "The Eternal Fall". Karsten predviedol čo má vo svojom mohutnom hrdle a kapela mu pri tom skvele asistovala. Ich set bol pre zmenu death metalovým vrcholom festivalu. Nehovoriac o tom, že skladbami ako "Isolated", "Suffer life", "White Gallery" či "Pits of Utumno" ma vrátili do mojich školských čias, kedy som začal objavovať metalovú muziku. Ďalšia legenda žánru švédski UNLEASHED ma už tak neohúrili, pretože ich hudbe som nikdy neprišiel na chuť. No napriek tomu uznávam, že podali solídny výkon a určite svojich fanúšikov nesklamali. Záver festivalu patril opäť doom metalu a to konkrétne SHAPE OF DESPAIR. Žiaľ vďaka nedostatku spánku a "náročnému programu" som ich set proste nedal. Snáď nabudúce.

Na záver veľká vďaka Peťovi Beťkovi a jeho crew, Kamilovi za odvoz, celej BB ambasáde, Pařát stánku za pohostenie a ochranu pred slnkom, všetkým známym za skvelú náladu a celej Gothoom rodine za jeden z najlepších festivalov na Slovensku a v Čechách. O rok sa vidíme zas.


Pridal: Martin Mayer
Foto: Martin Mayer
 
© 2017 HELLMAGAZINE
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky